Každé ráno sa zobúdzam s úsmevom...

Autor: Katarína Puškarová | 27.4.2015 o 20:43 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  763x

Už je to asi rok, čo brigádujem. Žiadna nóbl brigáda. Proste predajná asistentka (čítaj predavačka).

Pojem predavačka je však príliš obsiahly, skôr by som to nazvala prekladačka tovaru, vtieračka, predstieračka, jednoducho dievča na všetko. Kata označ tovar, Kata utri prach, Kata obslúž zákazníka, Kata vytlač cenovky, Kata poukladaj tovar. Skutočne sa však mám venovať len a len zákazníkom, teda „zákazníkom“.

Denne prechádzam niekoľkými nepriateľskými líniami. Hneď prvou je recepcia, otvorím dvere s úsmevom na tvári sa pozdravím, ale čo to, čo to, tetuška na recepcii akosi onemela, ani bú, ani mú, však čo. Tak si myslím, reku dobre, nemusíme sa baviť, nemusíme sa zdraviť. Ale tak doma ma učili, že vraj pozdraviť sa je slušné.  Ju asi nie. Pardon, nie tetuška, ale pani SBS-kárka, ktorá má od SBS-ky približne tak ďaleko ako ja od elite model look. Možno aj ďalej.

Personál tiež nie je bohviečo, ale nájdu sa aj takí, ktorí primerane situácii akceptujú aj brigádnikov. Teda skôr tí, ktorí nezávidia lepšie platové ohodnotenie. Ako keby som ja mohla zato, že zarábajú málo. Veď žijeme v slobodnej krajine, celý svoj život majú vo vlastných rukách.

Osobitým typom sú najmä ZÁKAZNÍCI. Človek by neveril, keby nezažil. Sú tri typy zákazníkov (Katarína Puškarová, 2015): tí, čo vedia čo chcú (teda žiadaní zákazníci), potom tí, čo nevedia čo chcú (trumpety), najzaujímavejší sú však tí tretí, čo nič nevedia a v podstate ani nič nechcú (pomenovanie neuvediem, bola by som vulgárna).

Typ tretí:

Nedeľa doobedu, len si tak stojíme s kolegyňou, pretože účasť zákazníkov na elektre nulová, ale zrazu sa k nám od pekárne valí akýsi postarší pán. Nieže valí, on priam uteká. Tipujem, taký čerstvý 60-tnik, s účesom na Karla Gotta (v jeho najlepších rokoch), , károvaná košeľa, ktorú by si najlepšie vychutnal Jaro Slávik a pysky na pol piatu. Päť metrov pre nami a už kričí: „Slečnaaa, ste sa nevyspali?“ Si myslím, tak čo, asi mám kruhy pod očami alebo niečo. Ale nie. Tak čakám, že čo a on že: „Moja zlatá, v práci sa nezíva, to čo má znamenať?“ Pozerám na neho, že čo, kolegyňa tiež. Tak mu vravíme, že hej, vyspali sme sa. Všetko „ol rajt“, ako má byť. Ale tak kto ma pozná vie, že žiadnu situáciu nenechám chladnou, takže neodpustila som si poznámku, či aj on nezíva, lebo mám pocit, že je to celkom bežné u človeka, však sa stane. Tak som dostala, že som „bars múdra“. Dikíčko, toto ja už dávno viem. Mala som zo seba celkom dobrý pocit, až kým k nám nenabehla pracovníčka Centra služieb, kde na mňa podal sťažnosť. Niežeby som to nejako veľmi prežívala, no nepochopím, čo všetko si tí ľudia všimnú. Hlavné ale je, že si dedo užil deň a obohatil svoj nudný život dôchodcu. Náš zákazník, náš pán. Amen.

...lenže potom ma dobehne realita.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lunter: Nikdy som nepovedal, že mamu vyliečili len zdravé potraviny

Článok na webe firmy kandidáta na župana vysvetľuje jej vznik tým, že vďaka zdravej strave sa jeho mama dostala z rakoviny.

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner reprezentácie a šéf zväzu spolu diskutovali.


Už ste čítali?