Nie je hlúpe snívať, hlúpe je nemať sen

Autor: Katarína Puškarová | 22.7.2013 o 23:05 | Karma článku: 3,04 | Prečítané:  282x

Myslím si, že viera v mágiu a čary je veľmi dôležitá. Veď keby sme neverili, tak nemôžeme v podstate veriť ani na zázraky. Existuje vôbec človek, ktorý neverí? Existuje. A prečo?

To sa mu snáď nikdy nestalo nič, čo by ho presvedčilo o tom, že zázraky sú súčasťou nášho života? Asi nie. Vlastne ani mne sa ešte nikdy nestalo nič, čo by ma presvedčilo o tom, že mágia existuje. No napriek tomu nemôžem poprieť existenciu čarodejníc, bosoriek, stríg, ježibáb, alebo ako už chcete. Veď dnes je už naozaj možné všetko. Keď môžu lietať lietadlá, tak prečo nie aj človek? V mnohých filmoch, príbehoch, no najmä v rozprávkach sa hovorí o čarodejniciach. A keby neexistovali, tak sa asi o nich nehovorí. Teda je možné aj to, že si to jednoducho ľudia vymysleli. Veď aj ja si niekedy vymýšľam, nie často, ale vymýšľam. A prečo? Príčina môjho vymýšľania je jednoduchá. Niekedy preto, lebo niekomu nechcem povedať pravdu, niekedy znova preto, aby som v očiach niekoho vyzerala lepšie. Síce to je hlúpe, ale ľudia to robia bežne. Tak prečo nie aj v prípade čarodejníc? Lenže ako zistiť, či je to tak alebo onak? Či je to číry výmysel našej fantázie, alebo naozaj pravda?

Ale ako sa môže človek stať čarodejnicou?

Celý svoj život som túžila po tom, aby som vedela čarovať. Bolo mi jedno, ako to dokážem, len nech to dokážem. Každý deň som čítala rôzne knihy, ako sa stať čarodejnicou, čo robiť, keď sa ňou naozaj stanem a či sa ňou môžem stať. Vždy som si hovorila, aké majú tie čarodejnice šťastie, keď môžu lietať, môžu si pričarovať nejakého princa, taktiež aj bohatstvo, možno aj krásu. Hocičo, na čo si len spomenú. Niežeby som nemala to, čo potrebujem, ale prečo nemať viac? Ja síce netúžim po bohatstve a vlastne ani po kráse. Mojím snom je byť len a len čarodejnicou. A to najmä preto, lebo túžim po lietaní. No okrem lietania by sa zišla aj schopnosť zastaviť čas, alebo možnosť presúvať veci silou vôle. Koľkokrát v živote som mala chuť len tak zastaviť čas, dokonca aj vrátiť čas. Lenže ako, keď nie som čarodejnica? Alebo vidieť veci dopredu? Koľko ľuďom by som mohla pomôcť ak by som vedela, čo sa stane. V tomto prípade by som uspokojila svoju potrebu byť čarodejnicou, dokonca by som aj pomáhala ľuďom. Tie čarodejnice sú hotoví anjeli.

A tak jedného dňa, keď som sa prechádzala po ulici a znova rozmýšľala ako sa stať tou čarodejnicou, stala sa mi veľmi čudná vec. Ako tak prechádzam cestou, samozrejme s hlavou v oblakoch, znenazdajky sa na mňa vyrúti auto rýchlosťou blesku. No, lenže ja som si ho všimla práve vtedy, keď už bolo naozaj neskoro. Typickou obrannou metódou je vystrieť ruky pred seba a čakať, či to naozaj pomôže. Ha, pri takomto náraze asi ťažko. Ale keď som už už čakala, že sa ocitnem v situácii kto z koho, tak auto zastalo, ale nie len ono. Všetko okolo zastalo. Ja som si to ale všimla až po niekoľkých sekundách, keďže som mala zatvorené oči. Predsa len sa mi po krátkom čase zdalo, ak by ma to auto zrazilo, tak by som to asi cítila. Síce neviem ako to chodí, keď niekoho zrazí auto, zatiaľ sa mi to nestalo, ale určite človek niečo pri tom cíti, lenže ja nič. A keď som po chvíli otvorila oči, tak všetko okolo mňa zrazu zastalo, ako som už spomínala. Bola som v šoku, keďže som ani len netušila čo sa vlastne deje. Jednoducho som tam ostala len tak stáť a nevedela ako ďalej. Ako som tam tak stála hodnú chvíľu, uvedomila som si, že sa stal zázrak. Po mnohých pokusoch stať sa čarodejnicou som sa ňou naozaj stala. A to práve vtedy, keď som to vôbec nečakala. Keďže som mala nadrvené všetky knihy o čarodejniciach, takisto nepozerané aj všetky seriály, samozrejme, vedela som čo robiť. Rýchlo som vybehla na chodník, mávla rukou a znova bolo všetko v poriadku. Autá pokračovali v jazde a chodci v chôdzi. A ja vo svojej ceste. Len som nahodila rýchlejšie tempo, pretože som sa nevedela dočkať, kedy už budem doma, sadnem na metlu a odletím niekde na Hawai. Prečo práve tam? Pretože ma to v tej chvíli napadlo. Hneď po príchode domov som bežala do pivnice, vzala metlu, vysadla na ňu a vybrala sa lietať. A predstavte si, ono to naozaj fungovalo. Ja som letela. V tej chvíli ako som vzletela, bolo mi úplne jedno kam pôjdem. Lietala som si len hore dole, sem a tam a znova sem a tam. Bola som nesmierne šťastná, že to dokážem. Ani si neviete predstaviť moju vyškerenú tvár na tej metle. Keď sa začalo stmievať, tak som sa radšej vybrala domov, aby si nikto nevšimol moju neprítomnosť v domácnosti. Po celom tomto krásnom dni plnom zázrakov som si s úsmevom na tvári ľahla do postele a nevedela sa dočkať ďalšieho úžasného dňa. Budík som si samozrejme nastavila už na šiestu, aby som nič čo ma čaká nezmeškala.

Cŕŕŕn, Cŕŕn... Vyskočila som z postele, obliekla sa a utekala za novými dobrodružstvami. Keď som už vedela zastaviť čas, lietať na metle, tak som si povedala, že chcem toho vedieť viac. Vidieť budúcnosť. Áno, to by bolo ono. Tak som si povedala, že to vyskúšam.  Stačilo sa len dotknúť niekoho ruky a v tej chvíli by som mala vidieť, čo sa stane. Celý deň som sa každého dotýkala a stále nič. Skúšala som to nielen s kamarátmi, ale taktiež som sa dotýkala aj ľudí na ulici. Síce na mňa čudne pozerali, ale mne to bolo jedno. Ja som len chcela vidieť budúcnosť. Ale stále nič. Žiadne vidiny do budúcnosti. Keď ma to už prestalo baviť, tak som sa vybrala domov. Celú noc som rozmýšľala ako je možné, že to nedokážem. Veď každá čarodejnica musí mať minimálne tri nadprirodzené schopnosti. A ja mám zatiaľ len dve. Ale potom som si uvedomila, že mojím najväčším snom bolo vedieť lietať. A to viem. Tak som pokojne zaspala s myšlienkou, že som dokázala to, o čom som vždy snívala.

Okrem toho som bola aj veľmi rada, že ma nevidel nikto, ako som si tak lietala. Pretože ak by ma niekto zazrel, kľudne by to mohol vytrúbiť každému a mňa by upálili, tak ako to robili kedysi. Alebo vlastne nie! Veď za vlády Márie Terézie, ktorá na čarodejnice neverila, boli tieto tresty zakázané. Úprimne ľutujem tie ženy, ktoré boli upálené len na základe domienky, že sú čarodejnice. Čo vôbec, ale vôbec nemusela byť pravda. Keby boli naozaj čarodejnicami, tak by sa určite odčarovali niekam ďaleko, a tak by sa vyhli trestu smrti. Dobrovoľne by určite nikto nechcel zomrieť. Lenže najväčším problémom bolo asi dokázať svoju nevinu, keďže ľudí môžeme lichotením a inými metódami doviesť k tomu, aby uverili čomukoľvek.

Po prečítaní môjho príbehu si možno kladiete otázku, či je to len znova jeden z mojich výmyslov. Alebo je to, čo sa stalo, naozaj pravda. Predstava o tom, že ste čarodejnicou a  viete lietať, je veľmi pekná. No nikto nevie, či aj pravdivá.

Veľmi zaujímavé je, že vo svete mágie a záhad zohrávajú hlavnú úlohu najmä ženy. Takmer v každej rozprávke sa hovorí o čarodejnici ako o žene. Jediná rozprávka, v ktorej je čarodejníkom muž sú Šmolkovia. Teda aspoň ja si spomínam len na túto. Určite sú aj iné, ale asi nebudú také zaujímavé, keď si ich nepamätám. Lenže dnešní čarodejníci sú hlavne muži, aspoň si myslím. Vždy keď v televízii dávajú slávnych mágov, tak sú to len muži. Ako jedno z mála povolaní, ktorého je, predpokladám, zakladateľkou žena, ale aj to nám museli vyfúknuť.

Ešte by ma veľmi zaujímalo, prečo vlastne čarodejnice lietajú na metlách? To ja keby som bola čarodejnicou, tak si predsa pričarujem krídla. Hlavným dôvodom môže byť napríklad pohodlnosť, keďže sa dá na metle sedieť. Ale sedenie na metle? To nemôže byť veľmi pohodlné. Prečo nelietali napríklad na koberci? Ako Aladin. Určite by to bolo pohodlňejšie. Taktiež môže byť dôvod aj ten, aby si ich ľudia nepomýlili so zúbkovou vílou, poprípade s motýľom, lebo oni krídla majú.

Teraz mi už len ostáva dúfať, že sa raz čarodejnicou stanem naozaj a možno práve ja presvedčím vás a najmä seba, že ich existencia nie je len hlúpy výmysel. A určite nebudem lietať na metle, ale na gauči. Takže ak na oblohe uvidíte niekoho na gauči, tak to budem určite ja. A nezabúdajte: Nie je hlúpe snívať, hlúpe je nemať sen!

(ovplyvnená, neovplyvnená  Petrom Karpinským)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?